Cesta k Pravde

Otázka: Koho pravda a spravodlivosť je tá správna? Čo je pre niekoho spravodlivé, môže byť pre iného nespravodlivým a naopak, čo je pre niekoho nespravodlivé, môže byť pre iného spravodlivým. Záleží iba od uhla pohľadu. No a podobne je to aj s pravdou. číst dál

Každý z nás povstal z Pravdy a povedomie o nej si preto nesie hlboko vtlačené vo svojom v duchu. V našom duchu, čiže v našom skutočnom, pravom, najvnútornejšom „ja“. číst dál

Ľudia by si mali byť vedomými toho, že svojim vlastným úsilím zdola nahor, nech už by bolo akokoľvek intenzívne a poctivé, sa nikdy oni sami nemôžu dopracovať k poznaniu absolútnej Pravdy. Človek je totiž dieťaťom stvorenia a vždy ním aj zostane. Jeho hranicami zostane preto naveky obmedzený náš obzor. číst dál

Čistá Pravda! Toto slovné spojenie hovorí o jednom najzákladnejších atribútov, prostredníctvom ktorého sa je možné dopracovať k čistej Pravde. Je ním čistota! Naša vnútorná čistota! Čistota myšlienok a citov! Jedine prostredníctvom nej možno totiž vytvoriť rovnorodý most smerom k čistej Pravde! Ide tu o jednoduchú Zákonitosť, spočívajúcu v princípe, že iba rovnaké je pritiahnuté k rovnakému. číst dál

Hmotný svet a hmota samotná je niekedy naozaj veľmi zložito formovaná, ale skutočná Pravda o živote je prostá a jednoduchá. Jedine jej pochopenie nám však môže dať reálny kľúč k ovládnutiu hmoty a zároveň ukázať cestu k šťastnému životu na zemi. číst dál

Predstavte si obrázok ťažko postihnutého novorodenca a pod ním nápis: Jemu právo na život odňaté nebolo! Takzvaní materialistickí humanisti a zástancovia interrupcií, apelujúc na city ľudí, chceli takýmto drsným spôsobom vyjadriť, že predsa len existujú prípady, kedy by bolo omnoho humánnejšie, aby sa určitý ľudský jedinec radšej nebol vôbec nenarodil. číst dál

Rozumovo – materialistický pohľad na svet je pohľadom obmedzeným. No a to, čo je obmedzené, nemôže plodiť nič iného, ako obmedzenosť. Súčasná finančná a hospodárska kríza nie je teda nijakým náhodným javom, ale logickým, ba nevyhnutným prejavom obmedzenosti rozumového materializmu. Práve prostredníctvom nej je nám daná príležitosť nahliadnuť a uznať jeho obmedzenosť. číst dál

Tak konečne už máme slobodu, vravia mnohí, pričom väčšina z nich si ju spravidla zamieňa so svojvoľnosťou, s možnosťou robiť si čokoľvek, čo sa mi len zachce, s čím sa nedostanú do vyslovene priameho stretu so zákonodárstvom dnešného štátno-právneho systému. To, čo nie je priamo zakázané, to je teda pre väčšinu dovolené. A čo aj nie je dovolené, to si možno beztrestne dovoliť pokiaľ má človek dostatok peňazí. Takže v skutočnosti je vlastne dovolené všetko. Zhruba takýto je teda dnešný „ideál“ slobody a možnosti prejavovania slobodnej vôle.   číst dál