O ľudskej nevšímavosti!

   Ľudia  si vypestovali jednu zaujímavú vlastnosť – jednoducho si nevšímajú všetko to nepríjemné okolo seba, čo nechcú, alebo hoci aj nemôžu zmeniť. A tým je to pre nich vybavené.

   Ľudia sa naučili nevšímať si problémy iných, keď sa ich samotných bezprostredne nedotýkajú. Uhýbajú pohľadom pred núdznymi ľuďmi na ulici, naučili sa nevšímať si hrubosť a surovosť prejavujúcu sa v reči. Prispôsobili sa vulgárnosti valiacej sa na nich každodenne z televíznych obrazoviek, či iných médií. Nevšímajú si súčasný rozvrat v medziľudských vzťahoch, ktorých zmyslom nie je vzájomná podpora a spolupôsobenie pre spoločné blaho, ale nezdravá, až chorobná snaha vidieť vo všetkom okolo seba iba príležitosť pre vlastné obohatenie. Nevšímajú si utrpenie, ktoré takéto jednanie prináša miliónom ľudí po celej zemi, ale i zvieratám a celej prírode.

   A táto nevšímavosť, táto vedome pestovaná ľahostajnosť voči bolestiam okolitého sveta vytvorila pevný pancier okolo sŕdc ľudí. Pancier, ktorý mal doteraz klamlivú schopnosť zdanlivej ochrany pred všetkými vonkajšími nepríjemnosťami.

   Ľahostajnou nevšímavosťou voči strastiam iných sa teda takto ľudia naučili „liečiť“ mnohé problémy. V nedôstojnom otupení a v sebeckej nevšímavosti, na ktorú si, ako na určitú nevyhnutnosť prežitia navykli, sa už nakoniec prehliada a ignoruje všetko, ako zlé tak i dobé. Ľahostajnosť, zvyšujúca sa v priamej úmere s výškou spoločenského postavenia stojí úplne bez pochopenia voči všetkému, čo sa človeka osobne netýka. I keď je neraz strádanie, bolesť a utrpenie ľudí naokolo až do očí bijúce.

   Pojmy ako pravda, spravodlivosť a poriadok boli postavené bokom. V každodennom živote to funguje tak, že úspešnými sa stávajú tí, ktorí dokážu pravdu a spravodlivosť šikovne obchádzať. A z tejto „šikovnosti“ si urobili pravidlo a životný štýl. Neraz sa nám preto môže zdať, že čestní ľudia už akoby nemali na zemi miesta.   
     
   Tisíce vnímavých ľudí však celkom jasne vyciťuje, že súčasný stav nemôže trvať donekonečna. Áno, Pravda, Spravodlivosť a poriadok na zemi jedného dňa zvíťazia a všetko falošné padne! To nie je prianie, ani prosba! To je určenie! Nech zdvihnú hlavy všetci malomyseľní, ktorí už nedúfali, že by mohlo dôjsť k zlepšeniu. K zmene dôjde celkom určite a skutočná Spravodlivosť naozaj zvíťazí. Tá Spravodlivosť, ktorej vždy boli a aj doteraz sú hádzané polená pod nohy. Ktorá je vytrvalo odsúvaná a zatláčaná do úzadia. Avšak nikto a nič nemôže zabrániť jedinému – jej konečnému víťazstvu!        

   Naučenou a doteraz osvedčenou nevšímavosťou sa totiž ľudstvo nakoniec snaží preniesť aj cez veľmi vážne proroctvá a predpovede, hovoriace o  definitívnom a hrôzyplnom zániku doterajšieho starého a falošného poriadku.

   Dôjde k nemu preto, lebo Pravda a Spravodlivosť musia na zemi jedného dňa zvíťaziť! Tá Pravda a Spravodlivosť, ktorá sa prostredníctvom slov a trpezlivého upozorňovania po celé stáročia snažila preniknúť do ľudských sŕdc, preraziť chladný pancier ich navyknutej nevšímavosti a prinútiť ich k zmene k lepšiemu.

   Žiaľ, všetky slová a všetky poučenia sa ukázali byť nedostatočne priebojnými. Ukázali sa byť neschopnými preraziť pancier ľahostajnosti a dostať sa až k srdcu človeka.

   Preto musí neodvratne prísť niečo silnejšie! Niečo pôsobivejšie a priebojnejšie! Niečo, čo na kúsky rozbije onú chladnú nevšímavosť a hlboko zasiahne srdce každého človeka.

   Iste ste už počuli o ľuďoch, ktorí prežili svoj život v povrchných radovánkach, v honbe za kariérou, peniazmi, mocou a počas svojho aktívneho života boli úplne neprístupnými akémukoľvek inému názoru a hodnotám. Ale tvárou v tvár svojmu blízkemu pozemskému koncu, pri neočakávanom údere nevyliečiteľnej choroby, pri nejakom inom nešťastí, či už vlastnom, alebo najbližších členov rodiny náhle zmenili svoje zaužívané názory a postoje. Zrazu uvideli a spoznali hodnoty oveľa vyššie a trvalejšie. Spôsob, života, akým žili dovtedy potom trpko ľutujú. Ak by mohli začať žiť odznova, prežili by svoj život úplne inak. K pozitívnej zmene osobnosti, ktorá sa nedala dosiahnuť slovami a dohováraním, došlo nakoniec cestou bolesti a osudového úderu.

   No a presne k tomuto nakoniec dôjde v celosvetovom meradle. Iným, čiže dobrovoľným spôsobom nebude totiž asi možné zrealizovať víťazstvo Pravdy a Spravodlivosti na zemi a nasmerovať ľudstvo k pravým hodnotám. K hodnotám, ktoré predsa nemôžu byť donekonečna potláčané, vysmievané a odsúvané na okraj spoločnosti!

   Pojmy ako Pravda a Spravodlivosť  sa musia stať a aj sa stanú súčasťou každodenného života na zemi. Lebo ak ľudstvo dostatočne nevyužije zvyšný čas určený na to, aby vnieslo tieto vysoké pojmy do svojho života dobrovoľne, určite bude musieť prísť niečo, čo rozbije i ten najsilnejší pancier ich ľahostajnosti.

   Ľudia budú musieť byť vo svojej pýche zrazení na kolená, inak by sa asi nikdy nestali prístupnými pravým hodnotám. Mnohých ale tento, ich vlastnou ľahostajnosťou zapríčinený uder, zaskočí a zdrví až do takej miery, že navždy zlomí ich osobnosť.

   Naučená a tisícročiami osvedčená nevšímavosť a ľahostajnosť už potom nikomu nepomôže. Naozaj pomôcť môže každému iba hlboký vnútorný prerod smerom k pravým hodnotám. V tomto smere je preto potrebné vyvinúť silnú vlastnú snahu a to skôr, ako k tomu budeme nasilu donútení vonkajšími udalosťami.

   Už raz predsa musí nastať všeobecné uvedomenie si vážnosti, významu a dôležitosti pravých životných hodnôt! Hodnôt, ktoré musia byť vtlačené do každodennej reality vzťahov medzi ľuďmi. Dnes máme ešte na výber! Nie však medzi Pravdou a Spravodlivosťou a doterajším svojvoľným konaním, ale už iba medzi skutočnosťou, či sa k Spravodlivosti a Pravde prikloníme dobrovoľne alebo z donútenia! Správnym rozhodnutím však môžeme ušetriť mnoho bolesti sebe osobne i celému svetu.  

http://kusvetlu.blog.cz/    v spolupráci s M.Š.