Človek by sa nazdal, že pracovníci bánk, vzhľadom k ich nadštandardnému finančnému ohodnoteniu, musia zákonite patriť k spokojným a šťastným ľuďom. Ale nie je to celkom tak.
V istom osobnom rozhovore sa jedna pani, zamestnaná v banke, svojej známej zdôverila, že už sa ani nevie dočkať dôchodku a to vzhľadom k novým pomerom, ktoré zavládli na ich pracovisku.
Jednou z týchto novôt bola povinnosť usmievať sa na zákazníkov. Jej plnenie, ba doslova vynucovanie, bolo dohnané ad absurdum a síce, kontrolami nadriadených v prestrojení. Zamestnanci, ktorí sa na takéhoto neštandardného zákazníka – provokatéra, patrične neusmievali, boli následne zavolaní svojimi vedúcimi na osobný pohovor.
Časom si pracovníci na podobné kontroly zvykli a už, podľa oblečenia i správania dokázali vytušiť, ktorý zo zákazníkov bude pravdepodobne takouto kontrolou.
Ale na vedúcich miestach to bolo myslené naozaj vážne a keďže sa už takmer nikoho nepodarilo dlhšiu dobu prichytiť, kontrolóri zmenili taktiku a prišli odetí ako bezdomovci. A hurá, podarilo sa! Opäť nachytali mnohých, ktorých úsmev nebol celkom podľa predpisu.
Toto rozprávanie, ktoré znie takmer neuveriteľne, mi určitým spôsobom pripomenulo dávno minulé, prvomájové zhromaždenia, na ktorých museli ľudia pred tribúnami povinne prezentovať svoju radosť, spokojnosť a úsmev. Našťastie to bolo iba raz v roku, kým chudáci, dnešní bankoví úradníci, sa musia pokrytecky a z povinnosti usmievať každý deň.
Áno, rôzne spoločenské systémy v dejinách sa snažili a aj snažia, alebo aspoň tak to navonok deklarujú, o vybudovanie natoľko harmonickej spoločnosti, v ktorej by sa spokojný a šťastný úsmev stal úplnou prirodzenosťou.
Tento cieľ má aj naša súčasná spoločnosť a jej elita, čiže politici, bankári, ekonómovia a podnikatelia sa nás snažia presvedčiť, že im práve o dosiahnutie takejto harmonickej spoločnosti všemožne ide.
Ako však ale vidieť v praxi, vo väčšine národa aj tak búri nespokojnosť a onen šťastný úsmev nie je prirodzenosťou ani u bankových úradníkov, ktorí majú k tomu tie najlepšie hmotné predpoklady.
Kto totiž pozná múdre Zákony, panujúce vo stvorení, ten vie, že v žiadnom prípade nemôže byť šťastný a vnútorne spokojný ten, kto s oddanosťou slúži zlodejskému systému. A súčasný bankový systém je žiaľ, jedným obrovským zlodejstvom!
Uveďme iba jeden z príkladov: Banková lobby v celom takzvanom priemyselne vyspelom svete presadila bezhotovostný styk. Peniaze už teda nedostávajú ľudia priamo v hotovosti, ale na svoje osobné účty. Takmer každý občan štátu má teda svoj vlastný účet, ktorého správa je samozrejme spoplatnená a spoplatnený je i každý vklad a výber z účtu. V celoštátnom a celosvetovom meradle sú to obrovské finančné prostriedky, o ktoré banky každodenne, zdanlivo legitímne, okrádajú občanov. Toto bol skutočný účel presadenia bezhotovostného styku. Bola ním vidina obrovského, bezpracného zisku, založeného na systematickom okrádaní klientov a nie bankami navonok prezentovaná služba a pohodlie pri vybavovaní.
Avšak ten, kto okráda druhých, nemôže byť nikdy skutočne vnútorne vyrovnaný, spokojný a šťastný! Podľa vyšších Zákonov, ktoré vládnu v tomto stvorení, to jednoducho nie je možné! No a keďže je to v skutočnosti nemožné, musí byť ilúzia šťastia a spokojnosti vynútená prostredníctvom interných nariadení a pod hrozbou sankcií z neplnenia si povinností.
Podobný represívny spôsob však vedie k pokryteckému rozdvojeniu osobnosti. Vedie k rozporu medzi tým, čo človek vnútorne cíti a tým, ako sa musí navonok tváriť. A ak sme to nútení robiť dlhodobo, môže to viesť i k prípadnému poškodeniu duševného zdravia.
K prirodzenému úsmevu, vyjadrujúcemu skutočné, trvalé a hlboké ľudské šťastie možno dospieť jedine prostredníctvom úprimnej a nezištnej snahy pomáhať iným a prostredníctvom dodržiavania čistoty a ušľachtilosti vlastného vnútorného života. Teda úplne inou cestou, než akou kráča súčasný bankový sektor.
Kto má teda v sebe pevnú vôľu k dobru, čiže k pomoci svojim spolu ľuďom a snaží sa o dodržiavanie čistoty vlastných myšlienok, ten skôr či neskôr dospeje k veľkej vnútornej harmónii a šťastiu, ktoré bude potom úplne automaticky sprevádzať i úsmev, spontánne vyvierajúci z hĺbky a podstaty jeho bytosti.
Samozrejme, že primerané materiálne zabezpečenie má pre život človeka na tejto zemi svoje nezanedbateľné miesto a preto by mal mať každý človek toľko hmotných prostriedkov, aby mohol ľudsky dôstojne žiť.
Avšak akékoľvek nadmerné hmotné vlastníctvo samo o sebe nemôže urobiť človeka naozaj šťastným, ak nebude vo svojom živote zohľadňovať spomínané, vyššie morálne kritériá.
Ak teda pôjdete najbližšie do banky a uvidíte všetku tú neúprimnú úslužnosť a úsmevy z povinnosti, nech je vám to živou výstrahou a zároveň pripomenutím toho, že získanie skutočného ľudského šťastia predsa len nespočíva iba v peniazoch.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
2024 ©