Kto bude mať v sebe málo snahy pre realizáciu skutočných hodnôt, kto bude v sebe pestovať zlo a nízkosti akéhokoľvek druhu, aj to málo dobra, čo má ešte v sebe, ktoré mu ostalo, mu bude vzaté. Lebo tlak sily svetla tak posilní to zlé v ňom, že to dobré bude doslova pridusené. A samozrejme, platí to aj obrátene. Človek, ktorý sa snaží žiť podľa rád Ježiša, podľa desatora vo svojich každodenných prejavoch, bude v tomto snažení silou svetla posilnený a prejde mlynskými kameňmi apokalypsy. Ak teda Ježiš radil k bieleniu svojho rúcha, znamená to, že máme vyvinúť snahu k zušľachteniu svojho správania k blížnym, samozrejme aj v myšlienkovej rovine.
Touto radou nám dal jasný kľúč k záchrane pred večným zatratením. Tu nikomu nepomôže modlikanie sa, chodenie do kostola, spoveď, pokiaľ sa človek nebude snažiť svoju vieru pretaviť do reálneho života dvadsaťštyri hodín denne. Niet inej cesty. Viera samotná nestačí, ani registrácia v cirkvi. V dnešnej dobe obstoja už len činy vychádzajúce z presvedčenia a poznania. Vyžaduje to napnutie všetkých síl, ktoré človeku ešte ostali. Táto cesta nie je pre lenivých, povrchných a zlovoľných.
Večné zatratenie
Varovali pred ním už proroci, vyslanci Boží, ktorí museli prísť po tom, ako sa ľudstvo odchýlilo zo správnej, Bohom určenej cesty. K tomu došlo po usadení egoizmu (semenisko všetkých necností) v ľuďoch. Keď sme ich povraždili, prenasledovali a vysmievali sa im, padli sme ešte hlbšie, musel prísť Syn Boží. Kto z veriacich raz plne precíti tú milosť, ktorá sa dostala tomuto nevďačnému ľudstvu? Ježišovi sa nepovodilo, žiaľ, inak. Zavraždili sme ho a my to paradoxne oslavujeme. Spása neprichádza skrz vraždu, ale skrz napĺňanie a žitie Jeho Slova, ktoré priniesol! Pochopíme to niekedy?
V stredoveku sa večným zatratením strašil ľud. Nebolo to úprimné. Išlo o mocenskú hru predstaviteľov cirkví. V súčasnosti je to téma nemoderná, nehodí sa do ateizovaného spoločenského systému, kde sa bohom stal konzum. Nešťastné masy živočíchov, ponáhľajúcich sa... za čím vlastne... neuvedomujú si svoju osudovú situáciu, v ktorej každý sám za seba rozhoduje o svojom večnom bytí či nebytí. Buď, alebo. Za pár pozemských výhod zapatrošia večnosť. Zatratený ostane pri škrípaní zubov, ako sa píše v evanjeliách. Bude čakať dlhé obdobie na svoj koniec a za ťažkých múk napokon stratí navždy svoje vedomie.
Internet
Fenomén ,,internet", ktorý si získal svet za tak krátku dobu je najmladším a najflexibilnejším médiom. Ešte pred pár rokmi bol sotva prístupný a dnes si bez neho nevieme predstaviť život. Novou Numerológiou Slovenov odšifrovaný kód www = 666 však dáva tušiť jeho nesmierne mocné pozadie, na ktoré treba dať veľký pozor! Nie je vôbec náhodou, že vhupol do našich životov práve v tomto období. Internet ako taký, nie je ani dobrý ani zlý. Je to len nástroj ako každý iný a je len na ľuďoch, ako ho využívajú. Internet je zrkadlom nášho duševného stavu, vizitkou našej zrelosti. Pre vnímavého človeka, ktorý pozorne sleduje život a dianie na zemi, nebude vôbec prekvapením zistenie, že cez internetovú sieť, spomedzi všetkých médií, sa najviac šíri zlo. Temno tak ovládlo túto sieť, že je prakticky nemožné sa mu pri surfovaní vyhnúť, nedostať sa s ním do stretu. Treba si uvedomiť, že človeku, ktorý to so sebou myslí úprimne, nemôže byť jedno čo vidí, na aké stránky chodí, a akým aktivitám prepožičiava svoju silu. Žijeme v prelomovej dobe, kedy padnúť na dno, zbaviť sa morálnych zásad, podľahnúť všakovakým zvodom je až príliš jednoduché. Už samotná ľahostajnosť, povrchnosť, vytvára tomu, aj u relatívne dobrého človeka, živnú pôdu. Ako už bolo spomínané je nevyhnutné začať s dobrým chcením, s bielením rúcha, striasaním sa svojich nerestí, sklonov a necností. Každý vie, aké je to náročné, kde sú jeho slabé miesta, v ktorých je veľmi zraniteľný. Všetci dobre vieme, aké ľahké je podľahnúť pokušeniu.
Vezmime si len jeden príklad. Niekto bojuje, alebo mal by bojovať so svojim sklonom k žiadostivosti. Pritom pre takého človeka je priam neuveriteľne ľahké dostať sa na stránky, kde sa to smilstvom len tak hemží. Odolať pokušeniu navštíviť takéto stránky si bude vyžadovať značné nasadenie psychických síl. Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo temno tak ľahko prístupné ako v súčasnosti! Žiaľ, väčšina ľudí dneška nemá síl a ani nechce odolať tak lákavej možnosti. Aj keby tento človek vedome také stránky nenavštevoval, skoro na každom kroku sa stretne s nejakou polonahou ženou, čo má zväčša reklamný charakter, ale aj s rôznymi ,,nevinnými" upútavkami na ,,zábavné, vtipné, duchaplné" stránky, ktorých je kvantum. V drvivej väčšine človek neodolá, preklikáva zo stránky na stránku, z odkazu na odkaz, živiac svoju žiadostivosť, ktorá naberá na sile. Toto mu už zväčša nestačí, chce viac a viac... A tak to ide ďalej. Chytil sa do siete, z ktorej sa nevie vymotať. Miesto toho, aby bielil rúcho si ho len zaťažuje, ešte viac špiní a premárňuje čas. Jeho zlé sklony sa doslova pasú na takýchto stránkach.
Kresťanské chápanie internetu poodhaľuje jeho zvodcovský charakter nebezpečný hlavne pre ľudí bez uvedomelej zodpovednosti voči Bohu, pre slabých, ľahostajných a povrchných jedincov ako aj pre ľudí bez morálnych zábran. Pre ľudí duchovných je v prvomrade cvičiskom ostražitosti a bdelosti. Internet je fenomén, v ktorom človek môže do sýta vyživovať náruživosti akéhokoľvek druhu. Internetom padli posledné etické zábrany tohto ľudstva. Orchester temnôt nahodil svoje siete s návnadami a láka do pasce nevedomého človeka v tomto jemu osudovom čase. Spútaný, ťažký svojimi sklonmi a náruživosťami, ktoré aj skrz internet pestuje, doslova chová ako zvieratko, smeruje do pekiel.
Internet a deti
V prípade ak sa človek v čase detstva ponoril do bahna, ktoré mu otupilo jemné cítenie, v zrelom veku mu prinesie vždy ťažké následky. Môžeme tušiť s akým potenciálom prídu súčasné deti vychovávané novodobou výchovnou pomôckou, internetom, do dospelosti. Deťom nepatria do rúk zápalky, cigarety... ale v porovnaní s internetom sú to len bezvýznamné hračky. Benevolencia v tomto smere je spôsobená dvomi významnými aspektmi.
Kompetentní, hlavne rodičia a školstvo, vôbec nepochopili aké nebezpečenstvo internet pre vývoj dieťaťa predstavuje (nejaké nainštalované filtre a ochrana sú bezvýznamné). Keďže mnohé stránky sú tak ohavné, že normálny človek si to ani nie je schopný predstaviť, nemôžeme sa tomu čudovať. V školstve pracujú hlavne tí normálni, avšak nebdelí. Zodpovední za deti zaspali dobu. Ich romantické predstavy o surfovaní a naivita nahráva temnu. Doplácajú na to deti. Práve tí, čo majú vychovávať mladého človeka, ho pokojne nechajú surfovať v rozbúrených vlnách, škodlivých dobrým mravom, láske a ušľachtilosti.
Hodnotový systém si dieťa do podvedomia berie z videného, zo všetkého čo ho obklopuje. Ono ešte nemá schopnosť rozlišovania. V podvedomí to ostáva po celý život. U mládeži je to podobné, len s tým, že ona bytostne potrebuje okolo seba vzory, aby si vyvinula schopnosť rozlišovania, ktoré sa v čase dospievania nezadržateľne derie na povrch. Žiaľ Internet ponúka viac tých negatívnych vzorov. Preto je súčasná mládež taká, aká je. Prečo psychológovia nebubnujú na poplach?
Druhým aspektom je ateizované školstvo, ktoré v prvom rade hľadí na vedomosti. Žiak má byť, okrem iného, zručný pri práci na počítači, na internete. Charakter však nevychováva. Súčasné školstvo nedbá na výchovu mladého človeka, nerešpektuje mravný a etický zákon, a teda ani žiaka ako samostatne duchovnú osobnosť. Toto školstvo chápe žiaka ako výkonnú jednotku trhu s hlavnou úlohou spraviť z neho konzumenta - živočícha. Týmto porušuje základné ľudské práva a slobody človeka a osemdesiat percent vlažných kresťanov na Slovensku tomu pritakáva.
Keď si zoberieme fakt, že sa teraz nachádzame v čase Posledného súdu, v ktorom máme preukázať akými sme a tým sa zaradiť buď na stranu blažených alebo na stranu zavrhnutých, tak aký základ pre to najdôležitejšie rozhodnutie v bytí človeka dávame našim deťom, keď sme výchovu zverili internetu? Aký je to základ pre nich? A aký je to základ pre zodpovedných za dieťa? Ak niekomu bola zverená výchova dieťaťa, bude sa pred Bohom za túto výchovu zodpovedať.